LCD a plazmové obrazovky

Počiatky technológie LCD siahajú do roku 1888, keď rakúsky botanik Friedrich Reinitzer spolu s Ottom Lehmannom zistili, že niektoré kryštály cholesterolu mrkvy sa hneď netopia na kvapalinu, ale vytvárajú medzi kryštalickým a tekutým stavom ďalší stabilný stav . Od tých čias sa posunula technológia míľovými krokmi vpred. Každý bod (pixel) LCD displeja sa skladá z molekúl kvapalných (tekutých) kryštálov, ktoré sú umiestnené medzi dvoma priehľadnými elektródami. Nad a pod elektródami sa nachádzajú polarizačné filtre. Zadná stena je rovnomerne osvetlená pasívnym zdrojom svetla - neónovými trubicami, LED a pod. Filtre a natočenie molekúl kvapalných kryštálov (bez napätia sú molekuly v tzv. chaotickom stave) spôsobujú, že svetlo zo zdroja neprejde cez LCD vrstvu. Privedením napätia na elektródy sa tekuté kryštály natočia do špirálovej štruktúry tak, že rotujúce svetlo prejde cez polarizačný filter a LCD bod sa javí ako priehľadný. V okamihu pustenia elektrického prúdu do elektród sú molekuly kvapalného kryštálu ťahané rovnomerne s elektrickým poľom, čo znižuje rotáciu vstupujúceho svetla. Ak nie sú kryštály natočené vôbec, prechádzajúce svetlo bude polarizované kolmo k druhému filtru, a svetlo bude teda blokované a bod sa javí ako tmavý. Pomocou natočenia kryštálov je teda možné riadiť množstvo svetla prechádzajúce bodom, a teda jas bodu (pixlu). Vo farebných LCD je každý pixel rozdelený do troch subpixlov a to červeného, zeleného a modrého (teda klasické RGB ako pri CRT monitoroch), ktoré sú tvorené farebnými filtrami. Svietivosť každého subpixlu je možné kontrolovať samostatne, a tak je možné dosiahnuť milióny farebných kombinácií. Dnes LCD obrazovky tvoria viac než 50% trhu.

 
Hlavnými výhodami LCD obrazoviek je vysoké natívne rozlíšenie (od 1024x768), jas (výhodné použite v svetlých interiéroch a exteriéroch), výborné zobrazujú obrázky a VGA zdroje signálu.

 

Použitie: Čítačky pre prezentujúcich, od pozorovacie monitory, prezentácie (power point,…), statické obrázky (loga, fotky).  

 

LCD obrazovky sa dajú použiť aj ako dotykové interaktívne obrazovky pomocou prídavného dotykového panelu. 

 Technické parametre:

Od 60 rokov sa intenzívne vyvíjali panely, ktoré by umožňovali veľkoplošné projekcie s ohľadom na nedostatok miesta. Prvé úspešné modely opustili výrobné linky v 90 rokoch a koncom minulého tisícročia sa začali úspešne predávať. Vzhľadom k unikátnym technickým parametrom plazmových displejov ich popularita stále rastie.

Technológia plazmových obrazoviek je založená na státisícoch malých buniek naplnených xenónom a neónom uzavretých spolu s elektródami medzi dvoma sklenenými panelmi. Elektródy sú umiestnene pred a za bunkami. Riadiaca elektronika vybudí elektródy pričom medzi nimi vznikne rozdiel napätia ktorý následné z ionizuje plyny a vznikne plazma. Uvoľnené ióny plynov do seba narážajú a emitujú fotóny. Každý pixel sa skladá s troch buniek (subpixlov) ktorých vnútro je pokryté vrstvou fosforu inej farby (červenej, zelenej, modrej). Fotóny emitované plazmou vybudia fosforovú vrstvu ktorá svieti farbou daného subpixlu. Kombináciou farieb troch subpixlov sa dajú dosiahnuť milióny farebných odtieňov na každom pixely pre extrémne presnú reprodukciu farieb.

 

Výhody: kontrast a úroveň čiernej farby, 160° pozorovací uhol, vynikajúce zobrazenie rýchlo sa meniacich zdrojov signálu (DVD, herne konzoly, kamery ...), rozmerové varianty